Kollár vs. Sulík. Alebo ako ďalej so SaS?

Autor: Martin Palenčík | 9.3.2013 o 21:55 | (upravené 9.3.2013 o 22:29) Karma článku: 13,72 | Prečítané:  663x

Týždeň pred kongresom SaS v Prešove sa ako huby po daždi množia vyjadrenia na adresu volieb lídra SaS. Časť nahráva Sulíkovi, časť Kollárovi. Ako to nakoniec dopadne momentálne nedokáže predpovedať nikto, nakoľko sa očakáva veľmi tesný výsledok. Aj pre skutočne tesné vyhliadky oboch kandidátov na post predsedu som sa odhodlal prispieť svojím pohľadom na vec, pretože ako bývalého člena SaS a zatiaľ stále voliča ma osud strany mimoriadne zaujíma a nieje mi ľahostajný.

Začnem v minulosti niekde krátko po vzniku SaS. Sulíkové názory, ktoré prezentoval už istý čas pred vznikom SaS mi boli veľmi blízke a preto som pri vzniku SaS ako mladé ucho (ktorým stále som :)) nerozmýšľal ani sekundu a zapojil som sa do aktivít SaS-ky. Keďže strana sa rozbiehala a nemala širokú podporu, razom som sa dostal k fleku okresného reprezentanta pre okres Vranov. Pár mesiacov nato som sa stal členom. Od roku 2010 som so stranou prežil všetky voľby, či už ako okrskár, zástupca v obvodnej volebnej komisii alebo v tých posledných ako človek, ktorý sa podieľal na všetkom, čo je potrebné spraviť aby voľby prebehli pre stranu hladko. Toľko v skratke o mojom vzťahu k SaS, ktorý zažil aj krízy a situácie na hrane.

Za môjho pôsobenia v štruktúrach SaS a aj po udalostiach, ktoré ma dostali mimo stranu som v strane spoznal mnoho skvelých ľudí a odborníkov, ktorí ma neskutočne posunuli dopredu a formovali moje názory. Som prevedčený, že žiadna zo súčasných strán na našom nekonečne veľkom politickom nebi nedisponuje toľkými kvalitnými individualitami. Program SaS nielen ja ale aj mnohé nezávislé organizácie označili za to najlepšie, čo ponúka politická scéna na Slovensku. Ako je potom možné, že strana padla z 12% niekde tesne nad 5% hranicu? Odpoveď treba hľadať v položení vlády, sasanke, odpočúvaní na ministerstve obrany.... Druhým pohľadom na neradostnú situáciu SaS je vnútrostranícka politika, najmä regionálna politika a politika ľudských zdrojov.

K položeniu vlády asi toľko, že plne stojím za rozhodnutím poslanecého klubu SaS hlasovať proti eurovalu. Na túto tému bolo popísané až až ale fakt, že strana necúvla a stála si za prezentovaným názorom pokladám jednoznačne za pozitívum.

Sasanka, kde to Sulík pokašlal na plnej čiare a mal podľa mňa vyvodiť osobnú zodpovednosť, strane na popularite nepridala. Je jedno, čo sa na danom mieste riešilo, pravicový volič citlivý na akúkoľvek špinu skrátka podobné lapsusy neodpúšťa.

Odpočúvanie vzhľadom nato, že niečo vyše roka po prevalení kauzy nenastali žiadne sľubované mreže pre aktérov možno považovať za hru mocných, ktorí tohto času zas a znova ryžujú na ministerstve obrany. Aj takéto veci sa bohužiaľ dejú a politická strana na Slovensku musí počítať aj so špinavými hrami.

 

Prejdem však k vnútrostraníckej politike SaS, za ktorú nesie plnú zodpovednosť vedenie strany na čele s jej predsedom. Kauzy, osobné zlyhania a prešľapy členov a nominantov vedenie strany ovplyvniť nemôže. Všetci, dokonca aj politici sú ľudia a medzi nimi nájdeme dobrých ak zlých. Čo však vedenie strany ovplyvniť môže je budovanie kvalitnej členskej základne a kvalitnej vnútrostraníckej politiky. Tuto si dovolím tvrdiť SaS zlyhala na plnej čiare. Za svojho pôsobenia v štruktúrach som mal možnosť spoznať sa s mnohými sympatizantmi, ktorí mali záujem zapojiť sa do činnosti strany ako členovia. Mnohí si aj podali prihlášky a dovolím si tvrdiť 90% z nich bolo odmietnutých. Nakoľko som viacerých mal možnosť spoznať aj bližšie, nedokázal som sa v drvivej väčšine prípadov stotožniť s rozhodnutím prijímacej komisie. Títo ľudia z veľkej časti zahanbení sa viac neukázali a obmedzili sa na komunikáciu e-mailom, prípadne sa odmlčali nadobro. Takto SaS úspešne dokázala eliminovať obrovský nával potencionálnych členov a tým si neskutočným spôsobom sťažiť fungovanie na regionálnej úrovni. Ako príklad uvediem orkes Vranov, odkiaľ pochádzam. Počet členov 0, počet aktívnych sympatizantov 2. Ak niečo regionálny predseda potrebuje, volá mne. Skrátka kocúrkovo na SaS spôsob. Viem pritom o minimálne 5 ľuďoch, ktorí mali záujem o členstvo v strane a neprešli. S torzom sympatizantov, ktorí ostali nemá kto komunikovať, pretože strana nemá v okrese oficiálne nikoho. Takýmto spôsobom funguje viacero okresov na Slovensku. Takto má fungovať parlamentná strana? Odpovedajte si sami. Tragédiu nezmiernia ani isté zmeny, ktoré nastali v posledných mesiacoch. Strana skrátka nemá ako šíriť svoje myšlienky, pretože nositeľmi a šíriteľmi myšlienok sú ľudia. A odkopnutí záujemcovia o členstvo a sympatizanti, s ktorými nikto nekomunikuje isto nebudú nositeľmi a šíriteľmi týchto myšlienok.

 

Viacerí členovia vrátane časti republikovej rady si uvedomili, že takto to ďalej nejde a vzišiel z toho teda súboj o kreslo predsedu SaS. Tohto času dva tábory predstavujú odlišné nazeranie na ďalšie fungovanie strany. Sulík a jeho skupina preferujú zotrvanie pri súčasnom stave, Kollárova skupina preferuje väčšie právomoci regiónom a zmenu členskej politiky. Preto ak vezmem do úvahy vyjadrenia oboch kandidátov, že neopustia stranu v prípade svojej porážky, musím sa prikloniť na stranu Jozefa Kollára.

 

Richard Sulík doviedol stranu k vynikajúcemu výsledku v parlamentných voľbách v roku 2010. Bohužiaľ, bol aj hlavným strojcom pádu strany na hranicu zvoliteľnosti. S jeho názormi  mám na 90% zhodu a vážim si ho ako odborníka na ekonomiku. Vo vnútrostraníckej politike však vidím jeho obrovské zlyhanie, ktoré však doposiaľ nenapravil a preto sa musím prikloniť na stranu jeho protikandidáta, Jozefa Kollára.

 

Kollár ako možno nevýrazný politik predstavuje pre mňa, ako voliča, ktorý by v roku 2016 rád videl pravicovú vládu nádej. Nádej na pokojné fungovanie strany, nádej na spojenie síl pravice a v neposlednom rade zmenu v regionálnej a vnútrostraníckej politike. Zmenu, ktorá prinesie rozšírenie radov SaS o ďalších kvalitných ľudí, ktorí napomôžu znova naštartovať SaS k výsledkom, na ktoré jednoznačne má potenciál. Nemusí mať výraznosť Jána Slotu aby dokázal prezentovať program strany a obhajovať záujmy liberálneho voliča.

Ak Sulík v prípade prehry dodrží, čo deklaroval a neopustí stranu tak nevidím problém vo fungovaní Sulíka a Kollára vedľa seba. Jedine ak by ego jedného z nich neznieslo porážku, čo však znamenalo rozpad SaS a prakticky jej zánik.

 

Teda zhrnutie- Osobne preferujem zmenu na pozícii lídra SaS. Očakávam od nej zlepšenie vnútrostraníckej politiky a miernu zmenu v prezentácii strany navonok. Programovo a názorovo v prípade akéhokoľvek výsledku neočakávam žiadne zmeny, pretože program a názory SaS sú momentálne podľa mňa nastavené správne a v mojom okolí akceptované.

 

P.S. (členom SaS): Nebojte sa zmeny. Do rizika idete v oboch prípadoch. V prípade zvolenia Sulíka ostanete na tom istom a možno sa nedostanete do parlamentu, pretože výsledok okolo 6% nepovažujem za nejak oslnivý vzhľadom na podporu strany v regiónoch. V prípade zvolenia Kollára máte šancu na reštart, šancu znovu naštartovať motor SaS. Ako vravím, riziko je tu tak či tak. Ostáva len na Vás, či ste spokojní so súčasným stavom alebo nie. Ja osobne nie a preto som za zmenu!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Slovan neplatí ani za nájom štadióna, mestu dlhuje takmer 400-tisíc eur

Hokejový klub nemá na výplaty ani na nájom štadióna. Vedenie tvrdí, že sezónu v KHL dohrá.

SVET

Člověk v tísni: Z Donecka nás vyhnala aj ruská propaganda

Ruské médiá tvrdia, že humanitárna pomoc je využívaná na špionáž, hovorí JAN MRKVIČKA.


Už ste čítali?